Dortmannhof je unikátna budova: nachádza sa v slávnom areáli Zeche Zollverein, známom svojou kultúrnou úlohou a výnimočnou modernou architektúrou, ktorý od svojho postavenia v roku 1791 slúžil na bývanie aj na poľnohospodárske účely.

Stal sa jednou z mála budov svojho druhu: spája byty a stodolu, a je prepojený centrálnym vchodom – všetko pod jednou strechou.

Budovu si zamilovali dvaja hudobníci, keď hľadali miesto na život, počúvanie hudby a ubytovanie hostí, a rozhodli sa, že si tu splnia svoj sen o domove. Nebola to však jednoduchá úloha, pretože celý objekt podlieha prísnym zákonom o pamiatkovej ochrane.

Pri hľadaní inovatívnej architektonickej kancelárie oslovili Sigurda Larsena, ktorého dánsky „Roofhouse“ vyznačujúci sa zameraním výlučne na svetlo zhora, získal medzinárodné uznanie aj ocenenia.

Obmedzenia pri návrhu boli oveľa náročnejšie než pri bežnom projekte, pretože aj rozloha aj fasády objektu museli zostať zachované. Limity toho, čo bolo povolené, boli veľmi prísne, a preto celý proces so zapojením mnohých úradov trval viac než dva roky.

Miestne predpisy povoľovali len pridanie dvoch malých strešných okien, žiadnu vonkajšiu izoláciu a žiadne ďalšie otvory.

Táto výzva viedla k výnimočnému inovatívnemu riešeniu, pretože architekti aj klienti rozpoznali krásu tejto historickej budovy.

Architekti neizolovali celú plochu, ale len časti určené na bývanie. Dôvody pre to neboli len ekonomické a ekologické: toto riešenie zároveň umožnilo zachovať odhalené staré krásne prvky konštrukcie. Zachovala sa pôvodná krásna tmavá kamenná podlaha a dom je vykurovaný niekoľkými tradičnými radiátormi.

Vďaka moderným oknám je nová časť v zime teplejšia než stará, zatiaľ čo zatuchnutý horúci vzduch sa odvádza strechou. Poloha okien VELUX vo výške zaisťuje optimálnu cirkuláciu vzduchu.

Navrhované plochy sa ukázali ako dokonalé riešenie všetkých problémov: v hudobných miestnostiach neboli nutné žiadne ďalšie akustické opatrenia, pretože žiadne steny nie sú rovnobežné.

Problém protipožiarnej izolácie sa vyriešil pridaním ohňovzdorného obloženia Fermacell na drevenú konštrukciu.

Projekt pripomína miniatúrnu dedinu vnútri historického objektu: nádvorie a terasy medzi objektmi poskytujú množstvo prechodov medzi priestormi a v teplejších mesiacoch zväčšujú obytnú plochu.

Klienti potrebovali hudobnú miestnosť s priestorom pre malé publikum, byt aj samostatnú jednotku pre hostí.

Zachovala sa labyrintová štruktúra domu so všetkými skratkami. Stodola s kopou sena sa zmenila na objekt s nápaditými novými miestnosťami, pričom množstvo starých prvkov, dokonca aj žľaby na kŕmenie zostali zachované a integrované do stien.